Měsíčník MY z Čech, Moravy, Slezska a Slovenska | © 2017 - 2019 Česká citadela, s.r.o. | Web MY: © 2017 - 2019 Flex Press, s.r.o.

  • Facebook Sociální Icon

Ján Čarnogurský: Až príde velʼká kríza, budeme sa navzájom POTREBOVAŤ

Ján Čarnogurský, bývalý slovenský premiér, píše pozoruhodný vzkaz čtenářům MY na obou březích řeky Moravy.

V roku 1875 uhorský predseda vlády Kálmán Tisza povedal v uhorskom parlamente, že slovenský národ neexistuje. Tento oficiálny názor panoval v Uhorsku až do 1. svetovej vojny, čiže do začiatku 20. storočia. Na konci 20. storočia samostatné Slovensko bolo členom OSN a všetkých dôležitých medzinárodných organizácií, slovenskí vojaci v mierových misiách pôsobili kde-kade vo svete. 

 

Keď píšem tieto riadky, slovenské noviny napísali, že v roku 2022 Slovensko ekonomicky dostihne Česko a správu prevzali aj české médiá. Toto všetko sa udialo na základe vnútorného odhodlania Slovákov. Vlastne by sme mohli nazvať 20. storočie slovenským storočím.  

 

Pre Česko bolo 20. storočie taktiež úspešným storočím. Na začiatku storočia, po 1. svetovej vojne Česi obnovili svoj štát ako Československú republiku. Bojové úspechy československých legionárov v Rusku vyvolávajú rešpekt až doteraz. Paradoxne, aj Protektorát je dialektickým krokom vpred v českých dejinách. Na rozbitie republiky, na heydrichiádu, Lidice odpovedali Česi jediným úspešným atentátom na ríšskeho protektora v Európe a povojnovým vyhnaním Nemcov z Česka.

 

Je to strašné, ale niekoľko tisíc zabitých Nemcov počas odsunu a samotný odsun zostávajú mementom pre obe strany, že žiadna sa nemôže spoliehať na beztrestné ovládnutie druhej. Druhé Braniboří v Čechách by už bolo veľmi riskantné. Po vojne sa dnešná Česká republika obnovila v pôvodných hraniciach a vnútorne pevnejšia než celé stáročia predtým.

 

Spojenectvo Čechov a Slovákov od začiatku 20. storočia sa osvedčilo a prinieslo výsledky. Ale ukázalo aj svoje slabiny. Vo všetkých medzinárodných krízach vystúpili medzi nimi rozporné otázky a našla sa zahraničná mocnosť, ktorá na ne hrala a v kríze potom vystupovali Česi a Slováci akoby proti sebe. Nielen v kríze. Slabý vojenský výkon Slovenského národného povstania v roku 1944 veľmi súvisel s tým, že Benešova vláda z Londýna posielala do Banskej Bystrice iné pokyny než dávala domáca Slovenská národná rada.

 

Povojnová príslušnosť Československa do Východného bloku mala pre oba národy jeden nepredpokladaný dôsledok. Slovensko bolo nielen zemepisne viac východné než Česko. Napriek katolicizmu aj napriek komunizmu, centrum v Moskve vadilo Slovensku menej než niekdajšiemu prvému kurfirstovi Svätej ríše rímskej Česku. Zadržateľný vzostup Gustáva Husáka bol dôsledkom takej historickej pozície Slovenska, nie príčinou rýchlejšieho slovenského rozvoja.

 

Blížiaci sa koniec 20. storočia zastihol oba národy s rozvinutým sebavedomím. Slovákom dodávali stabilizované pomery v Európe dôveru, že dokážu riadiť svoje veci aj sami. Naviac integrácia v Európe stavala otázku tak, že Slovákom už nemohlo stačiť rovné postavenie v rámci republiky, napr. v podobe štátnej zmluvy medzi Českom a Slovenskom. Na programe bolo rovné postavenie v rámci Európy, samostatná stolička a hviezdička.

 

Nové historické usporiadanie sa často presadzuje tápajúcky. Československá tápavosť mala podobu „putovania po hradoch a zámkoch“ až nadobudla nedôstojnú podobu. Václav Klaus pochopil historickú perspektívu a odhodlanosť Slovenska a Vladimír Mečiar mal odvahu sa jej podrobiť a prevziať zodpovednosť. Obaja podpisom dohody o rozdelení Československa vrátili českému a slovenskému hľadaniu dôstojnosť. Vladimír Mečiar si tým vyslúžil nenávisť bratislavskej kaviarne.

 

Polookrúhle výročie rozdelenia spoločnej republiky dáva akúsi perspektívu zhodnotenia či rozvinuté sebavedomie oboch národov bolo oprávnené. Zatiaľ hovorí, že bolo. Slovensko aj Česko sú úspešné krajiny v rámci Európskej únie. Prijímajú samostatne dôležité rozhodnutiaSlovensko sa rozhodlo vstúpiť do eurozóny, Česko nevstúpiť. Obom zostala váhavosť v otázke protiruských sankcií.

 

Dôležité je, že na medzinárodnej scéne v dôležitých otázkach nevystupujú proti sebe. Slovensko nezrušilo a nezruší Benešove dekréty, vytvorilo by tým zlý precendens pre Česko. Česko nepodporilo žiadne maďarské nároky proti Slovensku. Český prezident a predseda vlády (obyčajne) idú na prvú návštevu na Slovensko a opačne. Všeobecne sa konštatuje, že vzájomné vzťahy Čechov a Slovákov sú teraz lepšie než za spoločnej republiky. V prieskumoch verejnej mienky v Česku vychádzajú ako najobľúbenejší národ Slováci a opačne. V oboch republikách sú obľúbené zábavné televízne relácie s účinkujúcimi z oboch republík.

 

Českí priatelia s ľútosťou hovoria, že české deti menej rozumejú po slovensky, ale zhodujú sa, že rešpekt voči Slovákom vzrástol. Odpovedám im, že keď vzrastie geopolitický význam Východu, české deti budú lepšie rozumieť slovenčine. Kedysi mohli populisti v oboch národoch dráždiť masy proti druhému národu vymýšľaním alebo preháňaním sporných otázok. Dnes žiadne závažné sporné otázky medzi oboma republikami neexistujú. Slovensko dokázalo svoju životaschopnosť ako samostatný štát a tým zvýšilo partnerskú hodnotu pre Česko.

 

Prichádzajú správy o pohyboch na Zakarpatskej Ukrajine. Slovenská a česká vláda by mohli prejaviť koordinovanú diplomatickú iniciatívu, veď Zakarpatská Ukrajina medzi vojnami patrila k Československu.

 

Ak porovnáme bilanciu prvých dvoch desaťročí budovania štátu na Slovensku a na Ukrajine, lepšie vychádza Slovensko. Rovnako ak porovnáme formu rozpadu Juhoslávie, Sovietskeho zväzu a Československa, lepšie vychádza Československo.

 

Eduard Beneš svojho času povedal, že Česi a Slováci majú rozdielne azimuty Východ - Západ a preto ich môže medzinárodná kríza roztrhnúť a nechať pohltiť podľa svojho azimutu. Áno, „konečnú“ skúšku svojho nového vzťahu Česi a Slováci ešte neabsolvovali. Takou skúškou bude, na akých stranách budú vystupovať v budúcej medzinárodnej kríze. Isteže, o našej voľbe strany v kríze nebudeme rozhodovať len my. Ale aj my. Bolo by veľmi dobré pre náš vzájomný vzťah, keby sme vystupovali na rovnakej strane.

 

Ale vo veľkej kríze náš vzájomný vzťah nebude prvoradý. Pokúsim sa vidieť naše položenie v kríze idealisticky. Nech naše rozdielne geopolitické azimuty rozšíria naše geopolitické ihrisko na prospech oboch, nie zúžia. Matematika používa pojem absolútna hodnota. Označuje veľkosť bez ohľadu na znamienko plus alebo mínus alebo smer meranej hodnoty. Vyjadrené matematicky, rozdelenie republiky viedlo k zvýšeniu absolútnej hodnoty oboch národov a ich republík. Ak by došlo k spoločnému vystupovaniu oboch absolútnych hodnôt, aj spoločná absolútna hodnota bude väčšia. Vytvárajme pre to podmienky.

 

Rozmýšľanie o medzinárodnej kríze na záver môjho príspevku nie je násilné. Keď príspevok píšem, na verejnosť sa dostala správa o štúdii, ktorú nechalo vyhotoviť nemecké ministerstvo obrany o výhľadoch medzinárodného vývoja pre najbližšie desaťročia. Štúdia počíta aj s rozšírením medzinárodného chaosu, s rozpadom Európskej únie, so zánikom doterajšieho hodnotového usporiadania. Ak taký stav nastane, každý národ a štát bude potrebovať dobrých, silných a odhodlaných priateľov.

 

Vyšlo v MY 1/2018.

Sdílet...
Please reload

Články podle kategorie
Please reload

Nejnovější články

10.11.2019

18.10.2019

Please reload

Archiv článků
Please reload

RSS Feed